Heritage - Hästens through the centuries | Hästens

Na Vianoce roku 1839 zažil deväťročný Pehr Adolf a jeho šiesti súrodenci v malom domčeku pri meste Örebro trpkú ranu. Otec Johan Janson práve deťom oznámil, že ich mama podľahla ťažkým okolnostiam vtedajšej doby a navždy ich opustila. V 19. storočí trápila Švédsko chudoba a tretina obyvateľstva v nádeji na lepší život emigrovala do Spojených štátov. Otec Pehra Adolfa zostal vo Švédsku a keď deti vyrástli, vysvetlil im, aké dôležité je byť zručným remeselníkom a zároveň obchodníkom.

„CHCEM, ABY STE BOLI LEPŠÍ AKO JA. ABY STE SA NAUČILI A MAJSTROVSKY ZVLÁDLI PROFESIU, KTORÚ SI ZVOLÍTE A VĎAKA KTOREJ BUDETE ĽUĎOM DÁVAŤ TO, ČO POTREBUJÚ. A POPRI TOM SA NIKDY NEZABÚDAJTE STARAŤ O TÝCH, KTORÝCH MÁTE RADI.“

Z Pehra Adolfa vyrástol mladý muž s veľkými ambíciami, odhodlaný stať sa majstrovským sedlárom. Toto rozhodnutie zmenilo nielen jeho život, ale aj život jeho detí a ďalších generácií. V 18 rokoch sa z stal z Pehra Adolfa sedlársky učeň a začal vyrábať výnimočné sedlá a postroje zo švédskej kože.

O štyri roky neskôr, 22. marca 1852, získal certifikát majstra výroby konských sediel od švédskeho kráľa. Popri výrobe sediel a postrojov patrila k práci sedlárov aj výroba matracov z najlepších konských vlasov a kožených výrobkov. Najšikovnejší remeselníci vedeli, ako ich vyrábať s maximálnou precíznosťou, ale aj rýchlosťou – s vášnivou túžbou po dokonalosti.

Pehr Adolf splnil s veľkou hrdosťou svoje sny, ale aj sny svojho otca. Krátko nato si vzal svoju životnú lásku Elisabeth Charlottu Carolinu Almbladovú. Napokon sa presťahovali do malej komunity Hed pri meste Köping (čítaj „Šoping“) spolu so svojimi troma deťmi: Adolfom Fredrikom, Idou Elisabeth a Perom Thurem. Obaja synovia kráčali v otcových šľapajách a stali sa sedlármi. Adolf Fredrik sa neskôr sedlárskeho remesla vzdal a vstúpil do politiky; stal sa priekopníckym politikom, ktorý sa s vášňou a zanietením zasadzoval o rovnosť pohlaví.

Per Thure zaistil, že rodinná majstrovská tradícia pretrvala aj do druhej polovice 19. storočia a v roku 1885 prebral sedlársky podnik. V tom čase už rodina prešla dlhú cestu, na ktorej sa riadila rozumnými radami o tom, že každá generácia má byť ešte lepšia ako tá predošlá a byť oporou pre svojich najbližších.
Per Thure, vychovaný rovnako ako jeho otec, sa svižne prispôsoboval meniacej sa dobe a s príchodom prvých automobilov do Švédska počas 1. svetovej vojny sa múdro rozhodol zamerať sa na matrace, sedadlá a operadlá z konských vlasov.

Per Thure a jeho syn David Janson posunuli sedlársku tradíciu ešte ďalej. Zvýšili výrobu sediel a postrojov a ich rodinný podnik zároveň začal vyrábať stále viac a viac postelí. S nástupom automobilov Janson predpovedal, že nastanú zmeny v cestovaní a v roku 1917 sa rozhodol naplno venovať posteliam. V jeden letný večer nakreslil jeho nadaný bratranec Paul Janson prvé logo Hästens.

Do názvu spoločnosti začlenil koňa ako poctu sedlárskemu dedičstvu. Odvtedy je kôň symbolom identity značky Hästens. V tom istom roku došlo k nečakanému nedostatku materiálu. Konské vlasy, ktoré bývali hlavným materiálom pre výplň postelí, bolo zrazu ťažké získať v dostatočnej kvalite a množstve potrebnom na výrobu vysokokvalitných ručne robených postelí. Na získanie potrebnej kvality sa musia konské vlasy dôkladne prebrať, umyť, prevariť, vyžmýkať a dôkladne vyčistiť, aby získali správne vlastnosti výplňového materiálu. Janson a jeho otec sa so situáciou vysporiadali tak, že založili vlastnú pradiareň na spracovanie konských vlasov a tak zaručili, že kvalita výrobkov Hästens zostala na vysokej úrovni.

David Janson spomína: „Môj otec bol staromódny remeselník – slová kvalita a majstrovstvo boli preňho takmer posvätné. Tento postoj sa zapísal nielen do mojej mysle, ale do mysle všetkých, ktorí pre spoločnosť pracovali. Budeme vyrábať produkt, ktorý si zaslúži váš rešpekt. To bolo motto, ktorého sme sa museli vždy držať. V tých časoch neboli podmienky pre remeselných sedlárov ani zďaleka ideálne a ani budúcnosť nevyzerala priaznivo. Vlastne to bolo presne naopak. Ale aj tak sme sa zamýšľali nad tým, ako rozšíriť úzky rámec, v ktorom sme pracovali a či prejsť od malého remeselného podniku k menšej priemyselnej výrobe. Vtedy bol v podniku len otec, niekoľko remeselníkov a ja. Aby sme pokročili, museli sme sa vzdať niektorých obmedzujúcich postupov čistého remesla a pomôcť si priemyselnými metódami. Premýšľali sme, že našu prevádzku doplníme o pradiareň. Možno sme v sebe mali akúsi „iskru“, a tak sme spustili vlastnú pradiareň na konské vlasy. Expandovali sme v roku 1917, ja som mal vtedy 25 rokov. Bol to samozrejme šialený čas na rozbiehanie riskantného podniku, keď vezmeme do úvahy svetovú vojnu, nedostatok surovín a nesmierne problémy so zháňaním strojov. Okolnosti sa ešte zhoršili, keď otec krátko nato ochorel. Situácia vyzerala zúfalo, ale ľudia z Västmanlandu, nášho regiónu Švédska, sú známi svojou neoblomnosťou a tvrdohlavosťou. Zrejme len hrdosť nám nedovolila, aby sme sa vzdali!“

Tri roky po rozhodnutí zamerať sa výlučne na postele a spustení vlastnej pradiarne nakúpila spoločnosť Hästens 20 ton konských vlasov, aby naplnila potreby výroby. Majstrovskí sedlári boli zaťažení na kvalitu a ich misiou bolo vyrábať čo najkvalitnejšie produkty, zmysel pre dokonalosť ich hnal dopredu, aby dokázali predčiť súčasné okolnosti a určovať si vlastné štandardy. Cestovali po svete a získavali tie najlepšie materiály. Nevynechali ani Egypt, kde sa dajú nájsť tie najkvalitnejšie konské vlasy. Od tej doby sa do Köpingu začali dovážať vlasy z nádherných arabských koní a tu sa prali a preplachovali vo sviežej, čistej rieke, ktorá tiekla popri továrni.

Čoskoro už bola osada Hed pre rastúci rodinný podnik primalá, a tak sa Janson v roku 1924 rozhodol presťahovať podnik do Štokholmu. V hlavnom meste bolo viac zákazníkov a v obchodnom centre Nordiska Kompaniet v centre mesta sa výrobky Hästens rýchlo predávali. Továreň mala sídliť v Sundbybergu blízko Štokholmu, ale vznikajúca romanca čoskoro zmenila plány a priviedla Hästens do Köpingu. Rodáčka z Köpingu, Astrid, si získala srdce Davida Jansona a na ďalší rok sa im narodilo prvé dieťa, dcéra Solveig. Mesto je odvtedy hlavným sídlom Hästens.

V roku 1926 začala spoločnosť vyrábať prikrývky a vankúše s použitím najlepšieho dostupného páperia a peria, aby pridala doplnok k výrobe postelí.

V 30. rokoch rodina zaznamenala výraznú zmenu v kultúre spánku. Zatiaľ čo si mnohí ľudia dovtedy ustieľali na gauči, čoraz viacerí si začali zariaďovať oddelené spálne a investovať do poriadnych postelí. 13. januára 1935 bolo logo Hästens zaregistrované vo Švédsku ako obchodná značka. Jej registrácia platí dodnes.

Keď podnik v polovici 40. rokov prerástol svoje priestory, začala spoločnosť Hästens plánovať ďalšie rozšírenie. Janson nechcel len expandovať, chcel aj novú továreň snov. Koncom dekády sa dostal do kontaktu s Ralphom Erskinem, vtedy ešte nie veľmi známym architektom. Erskineho štýl Jansonovi imponoval, a tak ho poveril návrhom novej továrne. Výsledkom bola budova, ktorá vôbec nepripomínala konvenčné továrenské budovy. Unikátny dizajn, spočiatku označovaný ako „Tivoli“, s elegantnými líniami a vzdušnými oblúkovými tvarmi získal medzi architektmi vo Švédsku status ikony.

Ako prísľub kvality a trvácnosti zaviedol Janson 25-ročnú záruku na všetky postele. Zámerom bolo vyrábať postele, ktoré by boli po 25 rokoch rovnako (alebo ešte viac) pohodlné ako prvú noc.

Keď spoločnosť Hästens v roku 1952 oslavovala storočnicu, kráľ Gustaf VI Adolf ju vymenoval za dodávateľa pre kráľovský dvor. Na ďalší rok navštívil továreň v Köpingu, aby vyjadril vysokokvalitným produktom formálne uznanie. V tom istom roku nakúpila linka Swedish America Line postele Hästens pre svoj zaoceánsky parník M/S Gripsholm. Reputácia špičkovej kvality výrobkov Hästens sa začala šíriť.

Dcéra Davida Jonasona, Solveig, v polovici 20. storočia dlhé roky pracovala ako finančná manažérka a v roku 1963 prevzala spoločne so svojím manželom Jackom Rydeom a s podporou svojich mladších sestier Ethel a Yvonne zodpovednosť za prevádzku. Obchod sa plynule rozrastal všetkými smermi a venoval sa výrobe nábytku, sedadiel a operadiel.

Jack Ryde, nadšenec pre umenie a dizajn, bol odhodlaný navrhnúť osobitý kvalitný vzor, ktorý by značku reprezentoval. V roku 1978 navrhol vzor Hästens Blue Check a predstavil ho na veľtrhu nábytku vo Švédsku. Pútavý dizajn okamžite vyvolal vo švédskej tlači vlnu kritiky. Svieže bielo-modré štvorčeky konkurovali hnedej, zelenej a oranžovej, ktoré boli v 70. rokoch v móde, a boli celkom odlišné od dovtedajšieho vzhľadu postelí. História však ukázala, že to bola správna voľba. Jack Ryde zariskoval a podarilo sa mu zmeniť status quo a tradičný pohľad na postele a ich funkciu.

V roku 1988, desať rokov po uvedení vzoru Blue Check, prevzal opraty podniku do rúk Jan Ryde. Presne ako tomu bolo u Janovho starého otca, aj Janov príbeh v Hästens bol do veľkej miery ovplyvnený láskou, keď stretol to najkrajšie dievča, aké kedy videl: Anne-Lie z Köpingu. Jan sa sústredil na kariéru na Technickej univerzite v Linköpingu, kde vyučoval priemyselnú ekonómiu a pracoval na doktoráte, ale nakoniec sa rozhodol univerzitný život zanechať a vrátiť sa domov, aby riadil prevádzku podniku Hästens a založil si rodinu.

Dnes už v podniku pracuje jeden z ich štyroch mladých synov. Pod vedením Rydeho sa podnik viac zameral na svoju kľúčovú oblasť a celosvetový dopyt po štvorčekovaných posteliach z prírodných materiálov dramaticky vzrástol.

V roku 1995 vymenoval kráľ Karol XVI Gustaf spoločnosť Hästens po druhýkrát za dodávateľa pre kráľovský dvor.

Dopyt po posteliach Hästens stále rástol, a tak s nárastom podniku prišlo v roku 1998 rozhodnutie rozšíriť továreň. Po 50 rokoch od návrhu prvej továrne snov na začiatku kariéry sa teraz už renomovaný architekt Ralph Erskine vrátil, aby navrhol aj ďalšie časti rozrastajúcej sa továrenskej budovy.

Jan s hrdosťou preniesol tradíciu majstrovského remesla do 21. storočia a dnes je z malého rodinného podniku veľká spoločnosť, ktorá pôsobí na trhoch v 45 krajinách v Európe, Ázii a Amerike. Postele sa stále vyrábajú ručne z rovnakých prírodných materiálov a s rovnakým zmyslom pre dokonalosť, ako keď Pehr Adolf vyrábal prvé postele pred 170 rokmi.